Medzi najznámejších cestujúcich na Titaniku patrili finančný magnát John Jacob Astor IV alebo filantropka Molly Brownová, na palube však boli v tom čase aj ďalší ľudia, ktorých príbeh je inšpiratívny dodnes.
Patrí medzi nich Isidor a Ida Strausovi, ktorí sa nalodili na Titanik 10. apríla 1912 a vyrazili na cestu do New Yorku. Bohužiaľ patrili medzi 832 pasažierov, ktorí neprežili, keď sa loď zniesla ku dnu. Príbeh Strausových napĺňa sľub „spolu, kým nás smrť nerozdelí.“
Isidor Straus sa narodil v roku 1845 a bol americko-židovský obchodník, no zapojil sa aj do politického diania. Stal sa spolumajiteľom obchodného domu Macy’s, na začiatku kariéry začal ale ako obyčajný zamestnanec otcovej firmy. V dvadsiatich rokoch sa presťahoval spolu s bratom Nathanom do New Yorku, kde rozbehli vlastný biznis.
Do New Yorku sa presťahovala vo svojom detstve aj Rosalie Ida Blunová, ktorá sa narodila v roku 1849 vo Wormse v Nemecku. V roku 1866 sa stal Isidor spoločníkom jej strýka a onedlho potom sa zoznámili. Čoskoro sa stali priateľmi a roku 1871 sa konala svadba, po ktorej sa narodilo sedem detí.
Okrem jedného chlapca, ktorý zomrel v detstve, sa všetky deti dožili dospelosti a mali úspešné kariéry. Isidor sa venoval obchodu a často cestoval do Európy kvôli pracovným záležitostiam a podielu v obchodnom dome Macy’s, Ida ho často sprevádzala. Obaja boli veľmi vážení a venovali sa filantropii.
Ich láska bola príkladná, mali sa natoľko radi, že bez seba nemohli byť ani deň. Keď nemohla Ida sprevádzať Isidora na cestách, písali si každodenne listy. V apríli 1912 boli práve v Európe, keď začal v Anglicku štrajk a pár sa rozhodol odcestovať späť do Spojených štátov amerických.
Pre seba a svoj sprievod zarezervovali na Titaniku kajuty v prvej triede s luxusným ubytovaním. Podľa jedného z posledných listov, ktoré Ida odoslala rodinnému priateľovi sa „jednalo o naozajstné a vkusne vybavené izby s najvyššími štandardmi, nie kajuty ako na bežnej lodi“. List odoslala len štyri dni pred smrťou.
Titanik vyrazil na svoju púť do New Yorku, v tej chvíli ešte nikto z cestujúcich a členov posádky netušil, že to bude jeho prvá a posledná cesta.
V ľadových vodách severného Atlantického oceánu našlo smrť celkom 1 517 ľudí, pretože loď narazila na ľadovec. Počas vzniknutej paniky, ktorá prepukla na palube, došlo k záchrane len minima cestujúcich. Počas evakuácie kapitán nariadil, aby do záchranných člnov nastúpili ženy a deti.
Ako jednému z najbohatších mužov na palube Titaniku bolo Isidorovi ponúknuté miesto v člne číslo 8. Isidor sa však rozhliadol a videl na palube ešte mnoho žien a detí, preto svoje miesto podstúpil ostatným. Aj Ida mala ako cestujúca prvej triedy prednostné miesto na záchrannom člne, aby sa mohla zachrániť z potápajúcej sa lode. Pri evakuácii zistila 63-ročná Ida, že Isidor na člne nie je.
V tej chvíli povedala:
„Žili sme spolu dlhé roky. Kam pôjdeš ty, pôjdem aj ja“ a s tými slovami aj napriek naliehaniu dôstojníkov zo záchranného člna vystúpila. Svoje miesto podstúpila svoje služobnej Ellen Birdovej, ktorej navyše poskytla kabát. „Budeš ho potrebovať viac ako ja,“ povedala Ida na rozlúčku.
Ellen sa zachránila len vďaka šľachetnosti manželov Strausovcov. Záchranný čln doviezol Ellen na pevninu, Idin kabát sa odvtedy v Elleninej rodine dedí na pamiatku záchrany pri potopení Titaniku.
Čo sa stalo s odvážnym manželským párom? Podľa filmu, ktorý sa neskôr na základe príbehu Strausových natočil, sa odobrali do kajuty, kde v bozkoch čakali na smrť. Podľa očitých svedkov z člnov stáli na palube, objímali sa a v pokoji čakali na to, čo nevyhnutne muselo prísť. Isidor bol pochovaný na cintoríne Woodlawn, Idino telo sa nikdy nenašlo, ale pripomienkou je pomník na hrobe jej manžela.
Ak sa Vám článok páčil, neváhajte ho zdieľať so svojimi priateľmi na Facebooku!