Cindy z Kanady sa rozhodne radí medzi ľudí, ktorí radi pomáhajú cudzím a nečakajú od toho nič na oblátku. Rozhodla sa pozvať a nakŕmiť bezdomovca, ktorého vídavala neďaleko jej reštaurácie, v ktorej pracovala.
Sama nemá peňazí na rozdávanie, ale toto spraviť mohla – pozvať ho na niečo dobré do žalúdka. Pre ňu to bol obyčajný prejav láskavosti, zatiaľ čo pre bezdomovca bolo jej gesto oveľa dôležitejšie.
Tento bezdomovec sedával každý deň na rovnakom mieste, blízko reštaurácie. Bez ohľadu na to, aké bolo počasie, vždy tam sedel a mal veľmi osamelý výraz na tvári. Pohľad na neho ženu veľmi trápil a bolelo ju pri srdci, že niekto musí takto žiť. Často videla, ako okolo neho ľudia prechádzajú bez toho, aby si ho všimli. Niekedy sa u neho za celý deň nikto nezastavil a nedal mu jedinú mincu. Niekedy sa dokonca stalo, že sa mu ľudia vysmiali, alebo mu napľuli pred nohy… To bolo niečo, čo ťažko znášala a nikdy ich konanie nemohla pochopiť.
Pracovala ako servírka v jednej z obľúbenejších reštaurácií a vždy sa od jedla aj personálu očakávala vysoká kvalita služieb. Bola čašníčka, ale mala svoj sen. Jedného dňa sa chcela presunúť do kuchyne a pracovať ako kuchárka. Študovala, aby sa stala kuchárkou a touto brigádou si platila vzdelanie a zároveň získavala cenné skúsenosti.
Cindy nebola spokojná so svojou pozíciou, ale potrebovala peniaze na účty, zaplatenie vysokej školy a získanie potrebných skúseností v gastronómii.
V tejto chvíli sa však cítila v práci ešte horšie a pociťovala úplnú bezmocnosť. Rozhodla sa preto konať. Prišla s plánom, ale musí to urobiť nenápadne, pretože jej šéfovi by sa pravdepodobne nepáčilo, čo chcela urobiť a mohla by prísť o prácu, ktorú toľko potrebovala.
Jej plánom bolo vziať potraviny z reštaurácie a uvariť z nich niečo lahodné, čo by mohla bezdomovcovi venovať. Musela byť však veľmi opatrná, nechcela aby ju niekto nahlásil za krádež. Bolo to ťažké, ale nakoniec sa jej podarilo vziať dostatok jedla bez toho, aby si ju niekto všimol. Potom mohla konečne uskutočniť svoj plán.
Ak by si jej šéf uvedomil, že kradne, okamžite by prišla o prácu. Jej úmysly boli dobré, ale vedela, že kradnúť je stále zlé a uvedomovala si riziko, ktoré tu podstupuje.
Cindy uvarila skvelé jedlo a nadšene ho odniesla bezdomovcovi. Okrem jedla mu dala aj nejaké peniaze, aby si mohol kúpiť aj ďalšie veci, ktoré potrebuje. Muž bol v úplnom šoku, že pre neho niečo také urobila. Povedal jej, že takú láskavosť ešte nezažil. V tej chvíli vedela, že sa rozhodla správne. Teplé jedlo mu nosila týždeň…
Až kým sa jej pri dverách neobjavil jej šéf. Zistil, že v práci kradla a okamžite ju vyhodil.
Deň po prepustení Cindy prechádzala okolo svojho bývalého pracoviska. Nakukla cez okno a premohol ju pocit smútku. Cítila sa taká hlúpa a bolo pre ňu ťažké vyčistiť si myseľ. Keď začala odchádzať, uvidela bezdomovca sedieť na svojom obvyklom mieste. Ako vždy čakal, kým sa s ním niekto porozpráva, a tak sa rozhodla, že sa s ním zájde porozprávať.
Čoskoro potom zistila, kto ten človek skutočne bol…
Bezdomovec sa spýtal Cindy, prečo vyzerá tak smutne a ona mu vysvetlila situáciu. „To je hrozné. Taký kuchársky talent nemôžu len tak vyhodiť… To je skutočne veľká strata pre celý kulinársky svet. Nesúhlasím s tým a urobím tomu stopku,“ znela jeho reakcia.
Ten sa s ňou rozhodol ísť do reštaurácie a vybaviť to so šéfkuchárom. Kuchár ich chcel najskôr oboch vyhodiť. Kričal po nich… Keď kuchár skončil s krikom, muž sa potichu zasmial. „Naozaj si už nepamätáš, kto som, však?“ spýtal sa bezdomovec kuchára. Potom si vyzliekol špinavý kabát a zrazu sa spod neho objavil úhľadný oblek. Zdalo sa, že muž prešiel celou premenou za 10 sekúnd. Nevyzeral ako človek, ktorý každý deň býva na rohu ulice. Zrazu vyzeral ako priemerný muž.
Nejednalo sa vôbec o bezdomovca, ale kritika jedla, ktorý nedávno túto reštauráciu odkúpil od pôvodného majiteľa.
„Nie som bezdomovec. Som kritik a hodnotím kvalitu menu a služieb. Pred niekoľkými týždňami som sa rozhodol najesť v tejto reštaurácií, kvôli recenzií, ale reštaurácia sa stala oveľa horšou. Služby boli veľmi dobré, ale jedlo bolo výrazne pod úroveň a to je chyba tohto tyrana. Tak som sa rozhodol s tým niečo urobiť.“
„Minulý týždeň som kúpil väčšinu akcií tejto reštaurácie. Preto som novým majiteľom. Keďže moja posledná návšteva bola sklamaním, rozhodol som sa veci sledovať z diaľky. Rýchlo mi bolo jasné, že táto reštaurácia nie je dobre riadená.“ Potom sa muž obrátil na šéfkuchára: „Vaše jedlá sú sotva jedlé, mdlé a bez nápadu, máte padáka!“.
Muž sa potom obrátil k Cindy: „Cindy, jedlo, ktoré si pre mňa pripravila za posledných pár dní, bolo inovatívne, lahodne ochutené a najlepšie, čo som za posledné roky jedol. Teraz, keď je otvorená pozícia šéfkuchára, zaujímalo by ma, či by ste mala o túto prácu záujem?“
Tá bola v obrovskom šoku, ale okamžite ponuku prijala…
Bol to sen? Alebo sa to naozaj stalo jej? Skôr ako stihla spracovať, čo sa deje, nahlas zakričala: „áno!“. Cindy teraz riadi reštauráciu a udržiava kuchyňu v chode. Konečne robí to, čo miluje najviac na svete a užíva si každú minútu svojej novej práce. Ako sa ukázalo… Ak ste milý k ostatným, môže z toho vzísť niečo krásne.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!