Starší muž prišiel k pokladni s igelitkou. Pokladníčka mu preto povedala, že jeho generácia nemyslí na životné prostredie, no jeho reakcia na to bola geniálna.
Príbeh zverejnil na Facebooku Anders Sahlin ešte v roku 2013.
Jeho obsah je však stále aktuálny a vlastne každým rokom viac a viac!
Svoj odkaz začal vetou: „Toto by si mal prečítať každý, kto má 50 rokov a možno aj mladšia generácia!“.
Nedávno som nakupoval v potravinách a pokladníčka mi doslova vynadala za igelitku v mojich rukách…
Povedala, že jednorazové plastové výrobky nie sú dobré pre životné prostredie. Ospravedlnil som sa jej a vysvetlil, že v našej dobe sme takto o životnom prostredí nepremýšľali.
„Problém je v tom, že vaša generácia sa dostatočne nestarala o životné prostredie ďalšej generácie,“ odpovedala mi pokladníčka.
Samozrejme, že mala do istej miery pravdu, keďže také uvažovanie o životnom prostredí v našej dobe ešte nebolo. Ale čo sme mali v našej dobe? Po dlhom uvažovaní a hĺbkovom spomínaní som zistil…
Mali sme fľaše mlieka, ktoré sme vracali späť do obchodu, aby sme ich znova a znova použili.
Chodili sme po schodoch, školy, obchody, nikde neboli výťahy ani eskalátory.
Auto sme pre každý prípad nenaštartovali vždy, keď sme sa niekam vybrali, radšej sme tých sto metrov prešli pešo.
Pokladníčka však mala pravdu, na životné prostredie sme vôbec nemysleli.
Plienky sme museli prať, neboli jednorazové.
Prádlo sme sušili na šnúrkach, nespotrebovali sme naň elektrinu v sušičke.
Naše deti nosili oblečenie starších bratov, každému bolo jedno, kto má akú značku.
U nás doma bolo len jedno rádio a jeden televízor, no bol veľký ako vreckovka.
Ale pokladníčka mala stále pravdu, nemysleli sme na životné prostredie.
V kuchyni sme všetko ručne miešali a balili veci do starých novín.
Pohon kosačky nepotreboval benzín, kosenie bolo manuálne.
Na posilňovňu nebol čas, keďže sme fyzicky pracovali na záhrade.
Nepotrebovali sme bežecký pás alebo bicykel, ktorý využíva elektrinu.
To, čo povedala pokladníčka, však stále platí, na životné prostredie sme nemysleli.
Každý týždeň sme namiesto kupovania fliaš pili vodu z vodovodu.
Perá sme naplnili atramentom, nekupovali sme zakaždým nové a nové…
V konečnom dôsledku má však pokladníčka aj tak pravdu, naša generácia nebola poučená o ochrane prírody, lebo sme jej ani neublížili. Uzavrel Anders.
Súhlasíte s tým, čo napísal?
Podeľte sa o jeho príbeh so všetkými staršími ľuďmi, ktorí „potrebujú lekciu“ o ochrane životného prostredia, a všetkými mladými ľuďmi, ktorí niektorým veciam jednoducho nerozumejú.