Málokto si uvedomuje, ako rýchlo život plynie. Aj vy si stále hovoríte, že niečo urobíte neskôr, potom, inokedy? Aj keď žijeme v zhone, sú veci, ktoré by mali dostať prednosť vždy. Je to rodina, deti, rodičia, starí rodičia, súrodenci, blízka rodina, priatelia.
Jedného dňa prišiel chlapec za svojím zaneprázdneným otcom a spýtal sa ho, „Ocko, môžem sa ťa na niečo spýtať?“ Otec zdvihol hlavu, upriamil pozornosť na syna a odpovedal: „Áno, jasné, pýtaj sa.“
A syn mu položil otázku: „Oci, koľko zarobíš v práci za hodinu?“
Synovi odpovedal: „Do toho ťa nič synak môj. A prečo sa ma vlastne na to pýtaš?“ Syn odpovedal: „Chcem len vedieť. Prosím ťa povedz mi koľko zarábaš na hodinu.“ Po dlhom rozmýšľaní mu otec nakoniec odpovedal: zarobím 12€ za hodinu.“
Syn sklonil hlavu a zosmutnel, no v tom mu prebehla hlavou myšlienka a spýtal sa otca znova:
„Otec, požičal by si mi prosím ťa 5€?“ Otec mu na to veľmi nahnevane odpovedal: „Ak si chceš požičať peniaze len preto, lebo si chceš kúpiť nejakú hlúpu hračku, alebo nejaký nezmyslel tak utekaj do izby a porozmýšľaj nad tým, prečo si taký sebecký. Tvrdo pracujem každý deň, aby som zarobil peniaze a ty ich chceš bezhlavo míňať.
Chlapec zosmutnel ešte viac, sklonil hlávku a potichučky odkráčal do svojej izby. Otec si sadol, začal premýšľať nad chlapcovou otázkou a čím viac nad ňou rozmýšľal, tým viac sa naňho hneval.
Ako si dovoľuje pýtať sa ma také otázky a ešte k tomu pýtať si peniaze na nejaké hračky. Po hodine sa otec upokojil a začal sa cítiť previnilo, že bol na svojho syna až príliš tvrdý. Začal premýšľať na čo môže potrebovať peniaze.
Otec sa vybral za synom, otvoril dvere. Synovi sa rozžiarili očká. Otec povedal synovi: „Prepáč, bol som na teba veľmi prísny, mal som v práci ťažký deň a preto som na teba kričal. Rozhodol som sa, že ti tie peniažky požičiam.“ A dal mu peniaze.
Chlapec sa nesmierne potešil a začal skákať od radosti. Keď sa upokojil, vytiahol z pod postele svoje úspory a začal rátať. Otec zbadal, že syn má už nejaké peniaze a v tom sa ho spýtal: „Prečo si chcel odo mňa požičať peniaze, keď už máš?“ Na to mu syn odpovedal: „Lebo som nemal dosť a teraz už mám. Oci, spolu mám už 12€. Môžem si kúpiť hodinu tvojho času? Prosím ťa príď zajtra skôr z práce, chcel by som sa s tebou hrať, chcel by som aby sme sa spolu šli prejsť do parku a aby si ma pohojdal na hojdačke.“
Otec zostal ohromený a zároveň veľmi zahanbený.
Venovať sa deťom je veľmi dôležité. Počúvanie ich nielen ušami, ale aj srdcom. Neodkladajte čítanie rozprávok, stavanie bunkrov, rozprávanie príbehov, spoločné výlety, návštevy starých rodičov. Pretože čas beží veľmi rýchlo a vaše dieťa už nebude dieťaťom, ale tínedžerom, ktorý už nechce počúvať rozprávky, stavať bunkre ani chodiť na výlety s rodičmi.
Ak ste našli v tomto článku niečo hodnotné pre vás alebo vás v niečom inšpiroval, podporte nás zdieľaním. Je to najlepší spôsob, ako podporiť kvalitný obsah. Vy rozhodujete o tom, čo letí, ďakujeme.
Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om. Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.
Napíšte nám komentár! Vaše názory sú vítane!