Táto žena ukrývala do kufrov, vriec a rakiev celé TISÍCE DETÍ, len aby im zachránila ich holý život!

15. februára v roku 1910 sa vo Varšave v Poľsku narodila Irene Sendlerová. Otec ju naučil veľa vecí, ale jednu vec vštepoval Irene dennodenne, takže sa o to snažila celý život: vždy pomáhať tým, ktorí to potrebujú.

Keď mala Irene iba sedem rokov, jej otec zomrel na týfus. Roky strávené s ním však na ňu ako na človeka hlboko zapôsobili.

Keď Irene vyrastala, kráčala v stopách svojho otca, ktorý bol lekárom. Preto sa stala zdravotnou sestrou. Neskôr sa zamestnala ako sociálna pracovníčka na oddelení sociálnej starostlivosti vo Varšave, kde pomáhala zabezpečiť jedlo a oblečenie tým rodinám, ktoré to najviac potrebovali.

V tom čase bolo v Európe prenasledovaných veľa Židov. Hoci bola Irene katolíčka, odmietla žiť s predsudkami. Ako každý, aj ona pomohla niekoľkým židovským rodinám.

Počas druhej svetovej vojny nacisti vytvorili varšavské geto pre internovanie židovských rodín. Bolo to najväčšie židovské geto založené nacistami a v jeho múroch bolo uväznených viac ako 400 000 Židov.

Život v gete bol veľmi stiesnený, nedostatok jedla, situácia nestabilná, všade prevládali choroby.

Irene, znepokojená podmienkami židovského života, sa rozhodla zapojiť. Stala sa členkou Zegoty, podzemnej odbojovej organizácie v Nemcami okupovanom Poľsku, kde pracovala na záchrane Židov.

Irene vedela, že musí niečo urobiť – aj keby to znamenalo riskovať vlastný život! Irene spolu so svojimi kolegami pomáhala židovským deťom utiecť z geta a ukryť sa.

Navštívila mnoho židovských domovov a rodín, no mnohí rodičia odmietli nechať svoje deti cudziemu človeku, hoci ten cudzinec mal dobré myšlienky a plány na záchranu ich detí.

Pre deti však pobyt tam znamenal v istom zmysle smrť. Buď boli zabití za múrmi geta, alebo deportovaní do koncentračných táborov.

Keďže nacistické geto bolo prísne kontrolované, Irena musela byť kreatívna v tom, ako ukryť deti a dostať ich von.

Jedným zo spôsobov bolo predstierať, že deti sú vážne choré a vziať ich do nemocnice mimo geta.

Keď sa však dohľad sprísnil, Irene musela tieto deti schovať do kufrov, vriec na odpad a dokonca aj do rakiev!

Raz sa na záchrannej akcii zúčastnilo dievča menom Eluzina. Irene ho ukryla v drevenej krabici, ktorá mala obsahovať tehly. Dievčatko, ktoré malo len päť mesiacov, previezli na bezpečné miesto. Jediné, čo malo dievčatko pri sebe, bola strieborná lyžička, ktorú jej mama schovala do šiat.

Takto sa zachránilo viac ako 2500 detí! Irene si bezpečne viedla záznamy o všetkých prinesených deťoch a zoznam bol ukrytý v džbáne v susedovej záhrade.
Irenin plán fungoval, až kým sa jedného dňa všetko nezrútilo… nacisti zistili, čo robí a zatkli ju.

Irena sa dostala do väzenia, kde ju gestapo mučilo a mučením jej zlomilo obe ruky. Napriek bolestiam a mučeniu odmietla poskytnúť akékoľvek informácie o deťoch a ich rodinách. Nakoniec bola odsúdená na smrť. Ale osud mal s Irene iné plány…

Niektorým Ireniným komplicom sa podarilo podplatiť vojaka vo väzení, aby jej pomohol utiecť.

Od toho dňa až do svojej smrti musela Irene dlhé roky žiť v úkryte. Nikdy však neprestala pomáhať druhým! „Moja nenávisť k nemeckým okupantom bola silnejšia ako môj strach.

Môj otec ma tiež naučil, že ak vidíš niekoho, ako sa topí, mal by si sa mu snažiť pomôcť, aj keď sám nevieš plávať. V tom čase sa Poľsko potápalo,“ povedala Irene v rozhovore pre švédske noviny „Sydsvenskan“.

Keď sa vojna skončila, Irene poskytla všetky informácie, ktoré mala o zachránených deťoch, záchrannej organizácii, ktorá pomohla zjednotiť židovské rodiny.

Neskôr sa Irene vydala a mala tri deti. S vedomím, že urobila správnu vec, žila veľmi šťastne!

„Dôvodom, prečo som pomohla týmto deťom, bolo to, že som bola dobre vychovaná. Naučili ma zachrániť človeka, keď sa topí, bez ohľadu na náboženstvo alebo národnosť,“ povedala Irene.

V mnohých ohľadoch bola zabudnutá ako hrdinka a len málokto vedel o jej úžasnej práci!

„Toto všetko som nerobila sama. Celkovo nás bolo asi 20 až 25 ľudí,“ vysvetlila.

Na druhej strane, niektorí na ňu nikdy nezabudli. „Chodia ku mne aj deti a vnúčatá tých, ktorých som zachránila,“ povedala Irene v rozhovore.

Po tom, čo celý život tvrdo pracovala na pomoci druhým, Irene zomrela vo veku 98 rokov.

Zdieľajte tento úžasný príbeh so svojimi priateľmi na Facebooku.

Na neuveriteľnú prácu Ireny Sendler by sa nikdy nemalo zabudnúť.