Tieto pomníky veľmi dojmú každého so srdcom na pravom mieste…

Pomníky sú smutné už tak nejako z princípu. Po svete je ale pár takých, nad ktorými sa zamyslia a možno si aj poplačú aj tí najtvrdší ľudia…

Poďte sa s nami na tie najdojemnejšie pozrieť …

Dievča s dáždnikom v Bieloruskom Minsku. Krásna dievčina s deravým dáždnikom. Jedna z najviac emocionálnych pamiatok na svete. Socha pripomína tragédiu, ku ktorej došlo 30. mája 1999 v hlavnom meste Bieloruska. V tento deň zahynulo 53 mladých chlapcov a dievčat. Počas osláv posledného zvonenia prišiel v meste veľmi silný a prudký lejak a dav sa začal schovávať do podzemného prechodu.

Pomník nenarodených detí. Bardejovská Nová Ves na Slovensku. Socha sa volá „Neplač, mami, ja ťa stále milujem.“ Súčasti pamätníka sú vyrobené z krištáľu.

Topánky pozdĺž Dunaja v Budapešti. Inštalácia je venovaná pamiatke zastrelených Židov na brehu rieky Dunaj.

Ľudia sa radili vedľa seba, boli nútení si vyzuť topánky, a boli zviazaní reťazou. Fašisti potom urobili iba jeden výstrel. Prvý mŕtvy človek padal do vody a ťahal ostatných reťazou ku dnu. Takým rituálom nacisti šetrili náboje pre Židov. Obuv obetí sa potom vystavovala na predaj. Celkom sa na nábreží nachádza 60 párov rôznych topánok. Môžete nájsť mužskú, dámsku a dokonca aj detskú obuv. Počet obetí na tomto brehu nemožno presne odhadnúť. Presné záznamy neboli vedené alebo boli zničené. Priemerný odhad sa pohybuje okolo 10 tisíc ľudí.

Pamätník likvidácie kníh v Nemecku. V roku 1995 na námestí Bebelplatz (Berlín) bola vykonaná inštalácia – pamätník spáleným knihám.

Súčasťou koncepcie sú prázdne police pod úrovňou chodníka pokryté sklenenou doskou. Vedľa prázdnych políc je doska s nápisom: „Na tomto námestí 10.5.1933 nacisti pálili knihy“. Ďalej nasleduje citácia Heinricha Heine: „Bola to len predohra, tam kde sa pálili knihy, čoskoro budú páliť ľudí“.

Pamätník nenarodených detí v lotyšskej Rige. Venované tým, ktorí by mohli byť medzi nami.

Nadpis na tabuľke: „Počas tehotenstva moja mamička ochorela chrípkou a doktor jej odporučil ma zabiť.

Mamička s ním súhlasila, pretože sa bála, že sa narodím postihnutý. Vtedy mamička myslela, že všetko urobila správne, ale už 15 rokov hlboko ľutuje, že mi nedovolila sa narodiť. „

Zdroj: wikicommons.com

Ak sa Vám článok páčil alebo ste sa dozvedeli niečo nové – zdieľajte ho, alebo podporte Like-om.

Čím viac zdieľaní, tým väčšia motivácia pre nás, písať dobré správy každý deň.