Otec, ktorý opustil svojho syna ako dieťa sa na staré kolená rozhodol skontaktovať svojho dávno „strateného“ potomka. Pokúsil sa ho kontaktovať, avšak odpoveď, ktorú dostal určite nečakal.
Jeho otec ho požiadal o odpustenie a jeho syn mu napísal tento list:
„Drahý Martin,
mám 34 rokov. Už nie som ten malý chlapec, ktorý plakal, keď si odišiel. Som dospelý muž, mám syna a dcéru. Nikdy si nedovolím stráviť ani len jeden víkend bez nich.
Som otec a som na to veľmi hrdý. Už ťa nepotrebujem. Je neskoro.
Keď mama zomrela, chýbal si mi viac ako inokedy… Keď zomrela, nikto tam nebol. Nikto sa o mňa nestaral.
Tri dni som v tom byte jedol toasty a čakal, kým sa zobudí.
Keď ma našli sociálni pracovníci, zavolali ti, pretože si bol môj otec.
Mali ste s mamou 23 rokov, boli ste mladí, ale zas až tak mladí nie.
Keby si vtedy prišiel a vzal ma k sebe, mal by syna. Miloval by som ťa navždy, bez ohľadu na to, že si ma opustil ako batoľa.
Ale ty si to nedokázal, bol si zbabelec a nechcel si ma.
Tak som išiel medzi ľudí, ktorí ma nemali radi, ale radi za „moju výchovu“ dostávali peniaze. Nezaobchádzali so mnou pekne. Stále mám na ramenách jazvy po popáleninách.
Vo svojom vnútri mám stále tajnosti, o ktoré sa nepodelím s nikým… Večery sa vliekli a ja som ich nerátal.
Modlil som sa tak, ako to so mnou robila moja mama, keď som bol malý.
Po modlitbe som dúfal, že si po mňa niekto príde a zachráni ma, schoval som sa pod posteľ a modlil som sa, aby môj pestún neprišiel do izby. Dúfal som, že ma nechá na pokoji aspoň jednu noc. Len jednu noc.
Prestal som veriť väčšine vecí, prestal som dôverovať.
Žil som v siedmich rôznych rodinách vo veku od 4 do 16 rokov.
A aj keď niektorí boli slušní, nebola to moja rodina. Neoslavoval som narodeniny ani Vianoce. Keď som bol hladný, nebolo mi dovolené ísť do chladničky a vziať si jedlo. Keď som mal 16 rokov, môj pestún sa so mnou pohádal kvôli sendviču, ktorý som mu zjedol.
Tak som túto rodinu opustil. V šestnástich. Nemal som komu zavolať, mal som vo vrecku 40 dolárov. Išiel som len s batohom a kráčal som.
Mohlo sa mi stať veľa vecí. Ale podarilo sa pretĺcť sa životom a dospieť. Zvládol som to a teraz som muž. Muž, ktorý si svoju rodinu cení zo všetkého najviac.
A ja ťa nepotrebujem. Nechcem, aby si sa preto cítil zle, len chcem, aby si vedel, prečo nemôžem byť tvoj syn. Mám 34 rokov a nikdy som nebol nikoho synom.
Jackson“
Aký je váš názor na tento príbeh?
Urobil syn správne, keď otcovi neodpustil? Podeľte sa o váš názor v komentároch.